Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Zatiaľ sa na Slovensku necítim dobre (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Absolútne Ťa chápem

Toto všetko vnímam ako zaostalosť v krajine, kde majú problémy aj ľudia fyzicky zdraví. Robíme si akoby navzájom zle, netušiac, že už len ochota a úsmev dokážu veľmi veľa.
 

 

Ešte nie som na vozíčku, ale chodím už veľmi zle. Schody sú neprekonateľná prekážka. Do osobitnej pozornosti odporúčam napr.aj banky - majú pre klientov iba "barové stoličky" - priala by som si vás vidieť, ako sa tam šplháte, keď ste senior s artrózou...A nielen banky, včera som bola na Ševčenkovej v UPC: to isté. Klient nech stojí alebo vylezie na barovú stoličku...Kto takto zariaďuje interiéry absolútne bezohľadne?
 

Neuvažovali ste o operácii?

Mám to za sebou a chodím ako zdravý človek. Predtým som ťahal z posledných síl.

Potrvá roky, kým to bude samozrejmosťou. UPC poznám, chodil som tam veľmi často, pri okienkách úplne nevyhovujúce.
 

 

Boris ´Paris´Burger: To, nanešťastie, nemôže byť moje riešenie... :(
 

A jestvuje nejaké riešenie?

 

Boris ´Paris´Burger: Iba "drogy": Ibalgin, Voltaren... :(
 

To je zlé,

je mi to ľúto. Donedávna som aj ja myslel, že skončím na vozíku. Už som sa s tým zmieroval. Bol to hrozný pocit. Neveril som, že mi operácia nejako pomôže. Stalo sa. Veľa síl, old lady!
 

 

Boris: ďakujem, robím, čo môžem...
 

No vidíš.

Dobre, že si to tu napísala.
Dokončujem na chalupe, jednu miestnosť-aj s malým barovým pultíkom.
Nemal by som pred krb-je tam dosť miesta, urobiť taký mierne vyvýšený priestor
s "milión vankúšikmi a opierkou na chrbát?
/polo sediac-ležiac pred krbom, by Ti skôr vyhovovalo?)
 

Mohol by si,

nevieš ako raz dopadneš. Takže preventívne si to urob tak, aby si sa raz nemusel z vozíka pozerať na návštevu v barovej stoličke, bolí z toho aj krk.
 

Ze

na takeho odrona vobec reagujete.. Ale problem je to jeho.
 

Ja len, aby vedel,

že ten jeho uštipačný tón je úplne mimo. Poznal som ľudí, ktorí boli dnes absolútne fit a o týždeň sa plazili.
 

K++.

vedomie u takych pripadov sa obmedzuje len na brucho a zlomyselnost..ale to uz je plne na nom.
 

 

krakavec: polosediac - pololežiac v banke ani inej inštitúcii nevyžadujem. Stačila by mi celkom obyčajná stolička - a nielen mne. Postihnutí môžu byť aj iní.
 

Tak

tento raz som nebol vôbec správne pochopený.
Naozaj som sa rozhodol, že si urobím také predkrbové sedenie-a skutočne ma to inšpiroval
Tvoj článok.
Čo už, asi som mal kašlať na to a nepísať.
 

 

krakavec: prepáč nedorozumenie. ..! Predkrbové sedenie je náhodou dobrý nápad. Má len drobnú nevýhodu: odpredu sa opekáš, zozadu mrzneš...:))
 

Nemyslím.

Možno ak by bolo sedenie vonku.
Už som si urobil aj provizórne rozkreslenie-nakoniec už starí Rimania
týmto spôsobom stolovali.
Som presvedčený, že to bude príjemné "leháro".
Vďaka, nevedomky si na "nakopla" k nápadu.. xi xi xi xi .
 
Hodnoť

Rozumiem Vám, bohužiaľ...

pomôcť Vám nemám ako. Vyššie pán Boris píše, že "už len ochota a úsmev dokážu veľmi veľa". Je to síce pekné, ale to je tak všetko. Ani sto úsmevov a sto ochôt nerozšíri úzku chodbu, dvere na toaletu, neprisposobí stôl v reštike, nespraví z prudkých a v zime či v (po) daždi mokrých schodov schody schodné - a nielen pre vozíčkarov... S takými schodmi majú problémy aj onakvejší a mobilne absolútne neobmedzení ľudia. Pretože práve tie superleštené dlažby, hlavne v bankách a v kadejakých prachmi oretekajúcich zariadeniach, inštitúciách, ale aj reštauráciách... sú až životunebezpečné. Viete si predstaviť, pani autorka, aké ľahučké je pošmyknúť sa na takejto dlažbe? Stačí mať na podrážke trochu snehu z chodníka, stačí trocha vlhkosti alebo maličká kalúžka vody... Vy sa nepišmyknete, ste "na kolesách", ale, predstavte si, poznám osobu, ktorá sa takto pošmykla na "mramorovej" dlažbe v budove úradu a dolámala si ruku v zápästí tak, že jej ju niekoľkokrát museli operovať, rehabilitácia..., dokopy maródka dva roky (!) a výsledok - čiastočná invalidita.
•••
Máte pravdu v tom, že na Slovensku môže imobilný človek na vozíku, alebo aj človek do smrti idkázaný na barle (lebo v detstve prekonal obrnu), sedieť akurát doma. Práve tie základné potreby - teda prístup do budovy, wc, toaleta sú pre neho totálnou prekážkou. Takže - končí.
Je smiešne, že v celom centre cca 45-tisícového mesta (!!!) niet jediného technicky vyhovujúceho wc pre vozíčkara - všade úzke chodby, dvere, nemožnosť manipulácie s vozíkom... Jediné miesto v tom centre mesta, kde sa dá ísť s vozíkom na wc, je alebo hypernova, alebo shellka! Píšem o Liptovskom Mikuláši - centre turistického ruchu v strede Liptova.
•••
Ďalej - medzi nami sú aj ľudia s poruchou zraku. Taký človek sa sám v reštike nenaje. Prečo? Lebo dostane jedálny lístok, ktorý je síce supervytlačený, grafika ako hrom..., ale - písmo je drobné, často kurzíva, a veľmi často červené na čiernom podklade, sivé na bielom, žlté na červenom... Kontrast žiadny, takže - nečitateľné.
Skúsi takýto človek poprosiť čašníčku či čašníka, aby mu ponuku prečítali? Skúsi - raz, dvakrát, ale narazí na neochotu, úškľabok, výhovorku "mám veľa inej roboty"...
•••
Bežné je, že človeka, ktorý je trochu iný, kríva, má poruchu zdravia viditeľnú navonok... ľudia vysmwjú. Nie priamo, ale dajú to najavo nejakou poznámkou, ironickým úsmevom, dokonca odmietnu s takým sedieť vedľa alebo aj stretnúť sa osobne druhýkrát, viackrát.
•••
Mňa by teda zaujímalo, kto kontroluje napr. prístupnosť pre ZŤP a s akým výsledkom. Už dostal u nás niekto pokutu za to, že sa mu na wc nevojde osoba na inv. vozíku?
A čo vlastne zač sú tí architekti, projektanti...? Čo vlastne študovali?
•••
Ozaj, všimli ste si, že na Slovensku neexistujú wc pre verejnosť, hostí, kde by boli aspoň obyčajné háčiky - vešiačiky na kabát, bundu, vetrovku, tašku, kabelu...? Je to fantastické - ísť na verejné wc v zime, a nemať si kam v tej miestnosti 1,5 x 1 m zavesiť trojštvrťový baloňáčik...
 

 

Ani háčiky, a často ani poriadne hajzlíky nie len pre postihnutých, ale aj pre ostatných, do ktorých by človek vošiel bez toho, aby musel vstúpiť v 45°uhle, rozmýšľať, kam dať ruky, prípadne dámy svoje väčšie kabely. Niekedy mám dojem, že WC na Slovensku projektujú architekti s takým idiotským prístupom ako má hore vyššie krakavec. Stačí si predstaviť dámu v poslednej fáze tehotenstva, alebo osobu so zlomenou rukou, nohou a už je tu problém.
Kto nezažil každodenný boj imobilných spoluobčanov o najzákladnejšie veci,berie veci na ľahkú váhu. Nik zo zdravých nemyslí na to, že stačí jedna poondiana dopravná nehoda!
 

 

Nemusí človek skončiť na vozíku, aby okúsil, aké nepraktické sú bezbariérové toalety. Stačí osobe na vozíku pomáhať... Vymyslieť logistiku, ako sa do tých priestorov vo dvojici napchať a neublížiť si navzájom, je čisté umenie.
Áno, súhlasím, že aj veľkosť bežných toaliet je na zváženie. Keby boli nastavené bežné normy u nás veľkorysejšie, aj mnohí vozičkári by mali zrazu oveľa viac možností.
Háčiky sú maličkosť, ale keď sú, mnohým sa uľavuje ľahšie... a presne o maličkostiach to je.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Věra Tepličková: Kto zistí, či je 90-ročná babička naozaj najväčšou rybou slovenskej ekonomiky? 612
  2. Robert Fico: Koniec nezávislosti sudcov a prokurátorov 271
  3. Pavel Macko: Nežartujte, pán Fico! Medzi nami je rozdiel. 253
  4. Richard Ciglanský: Zdaňme hypotéky ! 231
  5. Matúš Vallo: Obchod storočia? 166
  6. Milan Brejcha: Ospravedlňujem sa za nich - kresťanov 162
  7. Michal Hradil: Som milionár Michal (32) 145
  8. Barbora Majdišová: Prečo mi Švédi neprikázali karanténu a čo s tým má Pipi Dlhá Pančucha 135
  9. Monika Nagyova: Denník starej dievky – Ako sa vyrovnať s bezdetnosťou 134
  10. Rudolf Pado: Juraj Droba je rozhorčený. A čo ďalej? 90

Rebríčky článkov


  1. Richard Gajarský: Corona virus special
  2. Martin Fletcher: Z totality do totality: výstava Paměti národa z příběhů pamětníků Královéhradeckého kraje
  3. Miriam Studeničová: O pozitívach koronavírusovej krízy a o poučení z nej
  4. Lukáš Parízek: Labyrint ekonomických opatrení
  5. Silvia Smolková: Kde sa vzal, tu sa vzal, Marián sa známym stal
  6. Július Kovács: Zabíjačka advokátov a sudcov s Kočnerom sa pre pandémiu vo väzení prekladá
  7. Roman Hutira: Najdrahšou komoditou sveta nie je zlato, ropa, diamanty a ani lítium. Je to Čas.
  8. Július Kovács: Odpovede sudruhovi Ficovi. Takže preceda SMERU tu máš odpovede.
  9. Vladimír Krátky: Birmovaný alkoholik prechľastal „ s kočárkem i děcko “ ... .
  10. Silvia Smolková: O tom, ako kapitán Andrej velil RTVS


Už ste čítali?