Je chránené pracovisko naozaj chránené?

Autor: Silvia Petruchová | 21.3.2013 o 12:50 | (upravené 21.3.2013 o 13:20) Karma článku: 10,48 | Prečítané:  1211x

Už niekoľko mesiacov sa rieši otázka chránených pracovísk, resp. dielní. Mnohí majú pocit, že príspevky na ne sú vyhodené peniaze. Okrem toho, že ich pár jedincov zneužíva (ako na Slovensku asi všetko), niektorí poslanci, ktorých "program je zameraný na ľudí" a oficiálne si hovoria "sociálna demokracia" začali šíriť názor, že je zbytočné podporovať zdravotne postihnutých, ktorí majú invalidný dôchodok, keď máme na Slovensku tisícky zdravých nezamestnaných. Obávam sa však, že nevedia, čo sú chránené dielne a pracoviská.

Podľa zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti sú to "pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím". Z toho samozrejme vyplýva, že v nich pracujú NIELEN zdravotne postihnutí, ale aj tzv. zdraví a pokiaľ sa takéto pracoviská zrušia, pribudnú ďalší nezamestnaní z oboch skupín.

Jedno chránené pracovisko mám aj ja. Mám ťažké zdravotné postihnutie, som na vozíku, potrebujem pomoc iných ľudí, no napriek tomu dokážem plnohodnotne pracovať. A v žiadnom prípade sa nechcem iba tváriť že pracujem. Mám živnosť. Pôsobím v Bratislave. Rozhodne nie som sociálna a nepodporujem nepremyslené vyhadzovanie peňazí. Moje chránené pracovisko (z pohľadu štátu) spočíva v tom, že dostanem príspevok na pracovného asistenta (čiže o jedného nezamestnaného menej) a príspevok na prevádzku chráneného pracoviska.  Príspevok na zriadenie pracoviska som nežiadala, pretože by som musela stráviť niekoľko mesiacov na úrade práce a to som si nemohla dovoliť. (Iba z invalidného dôchodku by som si nedokázala platiť nájomné za prenajatý byt.) Úspory nemám žiadne.
Na naštartovanie som si zobrala spotrebný úver (iný mi nikto nedal). Príspevky, o ktoré som žiadala, sa refundujú spätne, aby som mohla fungovať, musela som mať nejaké peniaze na 3-4 mesiace dopredu. Dva príspevky, o ktoré som žiadala, som síce za posledné dva roky dostala, ale len preto, že som zodpovedná, dôsledná, predvídavá a hľadám problémy aj tam kde nie sú.  Rozhodne nestačí podať žiadosť a príspevok budete mať na účte. Najprv treba prekonať takú menšiu bariéru, ktorá sa volá úrad práce. Vďaka tomuto úradu stojíte vždy jednou nohou na míne. Prečo?

Po prvé.
Na úrade práce sa nikto nezaujíma, čo potrebujete pre svoju prácu, iba KOĽKO potrebujete pre svoju prácu. Chcela som sa opýtať, aké mám možnosti, aké sú riziká, chcela som povedať, čo je môj najväčší problém, chcela som vedieť, či mi s tým vie niekto pomôcť. Chcela som informácie. Na úrade práce poradenstvo neposkytujú. Takú som dostala odpoveď. Zaujíma ich iba, či mám správne vyplnenú žiadosť, či som použila správne tlačivo, či mám zaplatené odvody. (Áno, aj ja platím odvody). Mám pocit, že keď suma príspevkov narastá, rýchlo sa urobia opatrenie, ktorým sa suma zníži a pre Vás ako poberateľa príspevku sa podmienky zmenia za pochodu. Bez varovania.

Po druhé.
Ak o príspevok požiadate, nepočítajte s tým, že ho automaticky dostanete. Vždy existuje dostatok interných predpisov (ku ktorým sa samozrejme nikdy nedostanete), na základe ktorých Vám príspevok nepriznajú a to aj v prípade, ak ste v minulosti rovnaký príspevok dostali a podmienky na jeho poskytnutie sa nezmenili. Príspevky na chránené pracovisko nie sú také automatické (hovorí sa tomu obligatórne), ako niektorí vysoko postavení tvrdia.

Po tretie.
Chránené pracovisko musí byť neomylné. Nikdy sa Vám nemôže stať, že zaplatíte čo i len o jeden cent menej na odvodoch alebo ich zaplatíte o jeden deň neskôr ako treba. Za takúto chybu platíte celým príspevkom. Priznajte sa, koľkým z Vás sa to bežne stáva? Nie preto, že chcete niekoho okrádať. Jednoducho zabudnete, resp. sa pomýlite. Ak sa Vám to stáva, o žiadny príspevok určite nežiadajte.

Po štvrté.
Nikdy si nebudete istý, že máte správne podanú žiadosť. Vždy Vám môže prísť poštou doporučená výzva, že treba niečo doplniť (maily sa na úrade práce nenosia). A najväčšie absurdnosti, ktoré sa mi počas mojej praxe stali?

  • Bolo treba doplniť na žiadosti 2x slovo Bratislava - osobne som sa kvôli tomu trepala na úrad (to so ešte nevedela, čo ma čaká).
  • Chceli po mne náležitosti pokladničného dokladu, ktoré nie sú ani v zákone o účtovníctve, takže som odôvodňovala, prečo to, čo chceli, tam nemám.
  • Na dovolenkovom lístku vypisujem pre istotu všetky údaje, ale pri položke "schválil dňa" som si dovolila použiť len deň a mesiac (bez roku), hoci na inom mieste dovolenkového lístka dátum bol a bolo teda z neho zrejmé, o ktorý rok ide - vrátili mi to doplniť.

Vyššie spomenuté výzvy boli úplne zbytočné, pretože vo všetkých troch prípadoch som ani pri veľkej fantázii nevedela prísť na to, čo sa skrýva za formulkou "kompletne a správne vyplnené doklady". Zbytočne vyhodené peniaze daňových poplatníkov za listy, ktoré boli zaslané doporučene, a ktorých takto chodí stovky, nehovoriac o tom, že príspevok sa Vám o niekoľko mesiacov oddiali. Keď ste na neho odkázaní, problém.

Po piate.
Kým na jednej strane idú po každom detaile, na druhe strane ak Vám pošlú príspevok, nepovažujú za potrebné oznámiť Vám, čo všetko je v príspevku zahrnuté a to hlavne v prípade, keď pošlú príspevok menší, ako ste žiadali. Tu už ide zrazu účtovníctvo bokom.

Ak teda bude chcieť niekto hľadať problém v chránených pracoviskách, v prvom rade by som odporúčala zistiť či podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti spĺňa samotný úrad úrad práce, ktorý príspevok poskytuje a túto čarovnú formulku požíva v každom  svojom dokumente. Problém vidím jednoznačne tam. Pokiaľ sa nebudú zaujímať o ľudí, ktorí za chránenými pracoviskami stoja, pokiaľ ich nebudú riešiť ešte pred poskytnutím príspevku a budú pre nich priroritou len žiadosti, tlačivá a stovky zbytočných kópií, budú sa príspevky zneužívať, lebo papier znesie všetko.


K tomu všetkému by som rada poznamenala, že mám vťah k administratíve, nebojím sa jej, lebo v nej vidím systém. Väščinu príspevkov však žiadajú ľudia, pre ktorých je administratíva strašiak. Finančný príspevok od štátu by mal byť o tom, že pomáha a nie zastrašuje a ohrozuje.
Myslím si, že k svojmu podnikaniu pristupujem zodpovedne a nenechávam nič na náhodu. No som ochotná robiť len to, čo má zmysel. Plánujem a súčasťou mojich plánov, sú žiaľ v súčasnosti ešte stále aj príspevky od štátu. Zatiaľ to inak neviem. No keď do svojich plánov neviem správne zahrnúť regulérne príspevky, ktoré mi štát ponúka, cítim sa štátom ohrozená...

A tak sa pýtam: je takéto pracovisko naozaj chránené?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?